Cesta k prameňu II - Pohľad z druhej strany...
Táto kniha vznikla aj vďaka vám, priatelia. Keď sme chodili na
festivaly s našim Avatarshopom, často som dostávala od ľudí, ktorí
čítali manželovu knihu: „Cesta k prameňu – Životná cesta hľadača
pravdy“, otázku ako som vnímala a prežívala všetky Dankove etapy
života. Uvažovali sme nad prednáškami, kde by som porozprávala
môj pohľad, no tie sa zatiaľ nepodarilo uskutočniť.
V jednu noc sa mi prisnil sen. Bol to sen o tom, že píšem knihu.
Ráno som sen s úsmevom vyrozprávala manželovi. Jemu sa táto vízia
zapáčila a hneď vymyslel názov: „Cesta k prameňu – Pohľad z druhej
strany.“
O pár týždňov na to, sme boli u našej dobrej známej Lucky
v Čechách. V rámci rozhovoru sa ma, len tak mimochodom, spýtala
kedy napíšem knihu. Prekvapene som jej vyrozprávala sen.
Poznamenala: „ Dášenko, tá kniha je už napsaná. Ty ji musíš už jen
dát na papír.“
Opäť sme boli na nejakom festivale. K nášmu stánku prišiel mladý
muž a vraví: „ Rád by som si prečítal aj od vás nejakú knihu...“
O nejaký čas som mala opäť sen, v ktorom som intenzívne písala
knihu. Ráno som sa zobudila unavená ako po prebdenej noci.
No a keď prišla dcéra domov s čínskymi koláčikmi, v ktorých sú
ukryté rôzne posolstvá, bolo rozhodnuté. Predstavte si. Kúpila celú
krabičku týchto koláčikov. Rozdelila sa s kamarátkami a posledné dva
priniesla nám. Jeden podala tatinovi a druhý dala mne. Po roztvorení
papierika sme zostali v nemom úžase. Stálo tam napísané: „ You will
write a great book.“ V preklade: „ Napíšeš skvelú knihu.“
Neviem, či je táto kniha skvelá, ale všetko v nej je odžité na
vlastnej koži. Je v nej zachytený životný vývoj našich duší. Od
bezstarostného, možno až naivného detstva sa postupne
s pribúdajúcimi skúsenosťami, s pribúdajúcimi rokmi, cez študentské
časy užívania si mladosti dostávame až do dospelosti.
Prechádzame časovou osou, na ktorej je vidieť postupné narastanie
záťaží, starostí a náročnosti, pretkané radosťami, víťazstvami pri
2
skladaní životných skúšok našich duší. Všetky pády, vzostupy,
premeny, radosti ale i starosti sme zažívali ruka v ruke s naším
osudom, s našimi správnymi či nesprávnymi rozhodnutiami, s naším
plánom duše. Spolu, ako RODINA!
Ak má niekto v dospelosti problém, s ktorým si nevie rady, jednou
z prvých otázok, ktorú psychologička položí je: „Aké ste mali
detstvo?“
Naše detstvo totižto priamo či nepriamo, vedome či nevedome
formuje našu osobnosť. Určuje vplyvom tráum, ale aj krásnych
zážitkov, ktorými si ako dieťa prechádzame, postoje k jednotlivým
situáciám. Do veľkej miery určuje i náš budúci pohľad na svet, na
život ako taký.
Aj moje postoje, reakcie, riešenia situácií vychádzajú z môjho
detstva, z mojej rodiny, z ktorej pochádzam. Preto ak dovolíte aj môj „
Pohľad z druhej strany“ – „ Príbeh jednej lásky“ začnem mnou
a mojím detstvom. Spomeniem iba zopár pre mňa výnimočných
úsekov môjho maloletého obdobia. Pre niekoho to môže byť nuda.
Niekto si možno povie, aké pestré a niekoho môj opis prenesie do jeho
detstva so všetkými vôňami, ľuďmi, priestormi, v ktorých sa ocitol
ako dieťa. Otvorí svoju studnicu zážitkov, spomienok, okamihov
a jeho terajší život presvetlí touto krásnou, čistou, možno naivnou
esenciou svojho vnútorného dieťaťa...
Čriepky môjho detstva...
Kto som? Hm... To stále objavujem. Ale poviem vám, kto nie som.
Nie som zákerná, zlomyseľná, sebecká. Neznášam nespravodlivosť,
pokrytectvo, pretvárku, ľudskú ľahostajnosť. Keď som žila u rodičov,
vždy som pozerala z okna nášho 3-izbového bytu na 7. poschodí do
okien iným ľuďom a rozmýšľala, aké osudy sa za tými oknami
odohrávajú.
Za jedným z takýchto okien som bola ja a so mnou môj príbeh...